Den druhy, dazdovy prales na ostrove Mauritius

Vodopad Tamarin, cca 100 m

Krajina 7 farieb Tamarin

Zacal nam druhy den. Privstali sme si a uz o 5.30 ,sme sedeli v aute smer narodny park BLACK RIVER. Je to povodny tropicky dazdovy prales na nahornej plosine ostrova, ktora je znama tym, ze je tu cca o 5 st chladnejsie a dazd vas zaskoci prakticky vzdy. Boli sme tu ozaj medzi prvymi. Turisticke znacenie zname z nasich hor necakajte. Len take "aby sa nepovedalo". Pocasie bolo nevludne. Hmla, ledva 20 stupnov a vietor. Ako sme ale prechadzali lesom smerom na vychod, pocasie sa zlepsovalo az vyslo slnko a bolo nezmesitelne dusno. Presli sme 10 km az sme dosli k samotnej rieke, kde nas v infocentre navigovali ze spat jedine po tej istej, ze tu okruhy nerobia...fuuu, tak dalsich 10.km pri ktorych sme uz aj poriadne zmokli. Po 20 km a 6 hod stravenych v lese sme presli ku vodopadom Chamarel a do oblasti 7 farieb, co pripominalo.ako par kop navozenej hliny, kazda inej farby :-). Po lahkej veceri uz odfukujeme na izbe. Zajtra ideme do stredu a na sever ostrova.

Black river dszdovy prales

Viktorijine vodopady

Black river park

Vyhliadka Macchabeé v Black River

Prvy den na ostrove Mauritius

Na konci nasej plaze su aj taketo katalogove rezorty

Jazda v lavom pruhu si vyziadala aj takuto dan... :-(

Ahojte z ostrova Mauritius. Po dlhom lete cez Dubaj, sme vo stvrtok pristali vecer o 17.15 na ostrove Mauritius. Hned sme si pozicali auto a zacala adrenalinova jazda. Mame automat Suzuki Swift. Ale aj ten musi jazdit vlavo. Uz sa aj stmievalo. Pripadal som si ako v autoskole. Chcem blinker, spustim stierace, chcem spomalit, takmer stojime. Auto je nove a tak brzdy reaguju svizne. Domaci tu malo pouzivaju svetla a tak parkrat sa len tak vynoril z nicoho nic niekto pred nami. Nic sa ale nestalo. Trochu mokry a vystresovany som prvych 50 km zvladol.

Po par becherovkach sme sli spat. V noci sa vsak prehnala burka. Peto nic nepocul, mna vsak prebudili riavy vody stekajuce zo strechy. Rano o pol siedmej som sa vybral prebadat okolie.

Chez Pépe suits, tu byvame na plazi Flic an Flac

Tak prvy den za nami. Dnes sme si uvedomili, ze ceny su tu ako u nas na Slovensku v korunach v 2008. Napr benzin 43 MUR (Mauricijske rupie),  plneny arabsky chlieb s kuracim masom 35 MUR...Dnes je 1 EUR asi 38 MUR.  Ceny su tu ozaj prijemne. Hlavne ak sa stravujete v roznych stankoch zazijete miestne mnamky za par eur. Dnes sme boli v restike pod ubytkom, a vecera pre dvoch nas vysla okolo.35 eur: spagety, kuracie kari s ryzou, velky salat a pol litra vina.

Ako chutí Indický oceán?

Nebolo to tak dávno, keď som sa tešil hlavne z lyžiarskych výletov, túr po horách, bikovania. Pred pár rokmi by ma nenapadlo, že práve ja budem letieť kamsi do Indického oceánu na opačnú pologuľu a ešte uprostred zimy. Ale je to tak. 6. januára odlietame s kamarátom Peťom na sústrovie Maskarény v Indickom oceáne. Sú to ostrovy Maurícius a Reunion (asi 400 - 600 km východne od Madagaskaru). Ostrov Maurícius pozná asi každý ako symbol dovolenkového raja s nádhernými plážami. Tie si tu isto užijeme aj my. Ozajstné dobrodružstvo nastane až na ostrove Reunion. Je to vlastne dovolenkový raj pre milovníkov hôr. Tie tunajšie majú exotickú príchuť. Plánujeme vystúpiť na najvyššiu horu Indického oceánu -  Piton den Neiges 3069 m n.m. Prikladám pár fotografii na úvod. Ak vás miesto zaujalo, sledujte tento blog od 7. januára 2016. Budeme sa snažiť každý deň pridať pár zážitkov.

Najnovsie krasne video z Reunionu

Držte nám palce

vedeli ste, že ostrov Reunion patrí do Európskej únie? Platí tu dokonca euro.

tie hory sú jednoducho krásne a zároveň iné aké sme kedy zažili

po túre si isto aj oddychenem

pre tento pocit sa oplatí preletieť pol zemegule

Teide - strecha Kanarskych ostrovov

Ostrov plny kontrastov. To je Tenerife. Dnes sme to zazili naplno. Skoro rano stupame z pobrezia, kde visia tazke mraky. Uz v dedinke Vilaflor (1400 m) je krasne slnecne pocasie. Mraky pod nami, vrchol vyletu pred nami. Autom stupame cez borovicove lesy az do vysky asi 2000 m, kde sa pred nami rozprestrie obraz pustnej krajiny Las Canadas.

 Sopka Teide 3718 m sa objavila pred nami v plnej krase. Viac ako 200 r spiaci vulkan a jeho okolie nam ukazali doteraz nepoznanu tvar prirody. Mama sa prvy krat v zivote dostala do vysky 3500 m, prvy krat velka lanovka pre 40ludi...

Cesta rychlo klesala dole a zrazu dalsie prekvapenie pre mamu, ktora oblaky videla len z lietadla a my sme teraz vysoko nad nimi.

Opat sa opakuje situacia z predch dna a vchadzame na severozapad ostrova do mesta Puerto de la Cruz. Burlivy ocean, bujne parky a zahrady, budovy v starom kolonialnom style,desiatky kaviarniciek a restauracii a...a samozrejme mega velky park plny zvierat Loro parque. Tu nas cakala nielen velka tropicka zahrada ale aj show delfinov a mrozov, velke akviarium so zralokmi. Musim ale dopisat, ze sa to oplati zazit. Nebola to len bezna zoo ale zazitok. Mama si tu nasla kamaratov hned. Dva tucniaky, mroz Oliver a mrozica Marta su uz isto aj na jej fb medzi priatelmi. Podvecer sme este stravili v uliciach tohto krasneho aj ked casto zamraceneho mesta.

Posledny den mame zamracene a len pospavame a popijame pri bazene a zda sa nam, ze sme tu asi mesiac. 

Tenerife - vychodne pobrezie a koniec sveta

Nabiti

 zazitkami z predchadzajuceho dna sa vydavame za slnecnymi lucmi vychodneho pobrezia ostrova. Teplota je ako kazdy den opat pripominajuca jar, 21 st. Rychlou dialnicou prichadzame do maleho mestecka Candelaria znameho svojou bazilikou.

Okolo poludnia prichadzame do hlavneho mesta ostroca Santa Cruz de Tenerife, ktoremu dominuje budova divadla a opery. Pripominala nam tu zo Sydney. Zdrzali sme sa tu len dve hodiny. Nechcelo sa nam ist do ruchu mestskych ulic. 

Pokracujeme dalej na sever na najkrajsiu plaz ostrova Playa de las Teresitas. Piesok tu bol dovezeny zo Sahary ako aj palmy boli umelo vysadene. A aby piesok nesplachla prva vlna do Atlantiku, bola tu vybudovana obrovska hradza vybiehajuca daleko do mora. Konecne nastalo aj kupanie v chladnych vlnach Atlantiku. Piesok bol ozaj super. Cela plaz priam volala po kupani sa...

 Dnesny vylet sa zacinal dramatizovat. Okolitou sceneriou. Od plaze sme zacali prudkymi serpentinami stupat do narodneho parku pohoria Anaga. Toto pohorie s asi 1000 m vysokymi kopcami tvori prirodnu barieru chraniacu slnecny juh od zamraceneho severu.

 Ako sme presli asi 300 m tunelom ostali sme ozaj v soku. Pred tunelom slnecne letne pocasie, za nim sme sa chvilami ocitali v oblakoch a naskytali sa nam pohlady na dramaticke rozbujnene vlny Atlantiku, skalne utesy a bizarne tvary kopcov. Dole pri mori sme dobru chvilu obdivovali v dedinke Benijo toto prirodne divadlo. 

 Opat sme stretli nasich novych znamych z Trnavy :-) a pobrali sa opat do slnecnej casti ostrova. Cestou sme na nahornej plosine La Perla videli ciel nasho dalsieho vyletu, sopku Teide.

Tenerife - zapadne pobrezie

Konecne prisiel den, kedy sme povedali slneniu a nicnerobeniu pa pa, pozicali si auto a vydali sa za zaujimavostami ostrova. Ostrov je sopecneho povodu, z coho vyplyva jeho hornaty charakter. Zapadne pobrezie je zname strmymi utesmi Los Gigantes.

Los Gigantes v pozadi

Ked sme prisli dole do pristavu, zlakala nas 3 hod plavba lodou s pozorovanim delfinov a velryb. Tak delfinov bolo ozaj vela, ale nebolo to ako v delfinariu samozrejme. A dokonca sme videli parkrat velrybu bielu ako si odfukovala... a konecne Slovaaaci, z Trnavy. Zvysok dna sa nam stale krizili cesty.

Los Gigantes

 Nase cesty dalej viedli do kanonu Masca.

V Masce

Cesta stupala hore a pocasie sa kazilo

 Cez kopec sa nahle pocasie zhorsilo. Sadla hmla, dazd, viditelnost tak do 100 m... teplota konecne klesla na 19 st ...:-). Pre padajuce skaly bola uzatvorena cesta k najzapadnejsiemu vybezku Punta del Teno, kde je aj majak. Prisli sme neskoro popoludni do mestecka Garachico.

Zaujimave prirodne jazierka s morskou teplou vodou

Ked sme sa vracali, hned cez kopec sa vsetko dostalo do starych kolaji a vyjasnilo sa. Hned sa ukazala aj sopka Teide, kam pojdeme vo stvrtok.

Teide