piatok 30. mája 2014

Maui z vysky

Aloha, posledny krat z Hawaia. Dnesny den zacal krasne. Skokom do prazdneho bazena. Nad bazenom sa sklanali palmy akoby sa s nami lucili. Bolo to dojimave :). Potom sme sa rychlo zbalili....no tak toto neznasam. Casu je stale menej a menej, zistili sme, ze mame toho viac o par suvenirov...Ako tak sme sa zbalili...a vykonali CHECK OUT na hoteli...Mahalo Aston Maui ! Smer Kahului heliport. Ano, ideme na vyhliadkovy len vrtulnikom okolo zapadneho Maui a cast ostrova Molokai. Su to miesta, ktore su dostupne len zo vzduchu a su pokryte tropickym dazdovym pralesom. Prisli sme do haly spolocnosti Blue Hawaian, kde nam pustili instruktazne video a odvazili si nas. Hned na nas vdla zmurkali dvaja chalosi...jeden cernoch druhy taky miesanec. Takze duhovy let mohol zacat. Isli sme siesti. Manzelsky par z Arizony usadili dopredu ku pilotovi nas ostatnych dozadu, kde boli styri sedacky. Dali sme si sluchadla s hudbou, a obcas do nich hovoril pilot nejaky vyklad. Zrazu sme boli vo vzduchu...miesta malo, naberali sme postupne vysku. Uzas z letu prerusila otazka What about you Tomas and Roman?...Tomasko mi rychlo dal do ruky mikrofon: POVEDZ NIECO...no ba-a -aaa...We are from Slovakia....no a tak sme to nejako domotali...a let pokracoval dalej. Prechadzali sme ponad vodopady, prechadzali severnu cast ostrova, pobrezie ktoreho sme spoznavali z auta prvy den na Hawai. Zrazu sme sa ocitli nad ostrovom Molokai, videli sme koralove utesy, pilot nam ukazal dole pod nami chatrc..kde byvaju nejaki dvaja ludia mimo civizacie...bez vsetkeho. No a konecne sme videli ananasove plantaze! 80% svetoveho vyvozu ananasu ide prave z Maui. Po 45 minutach sme pristali. Pocity, ktore sa nas zmocnili pocas letu vsak vyprchavali pomaly cely den.



West Maui mountains

Molokai

Molokai - koralove utesy

aha, na druhej strane ostrove ake resorty....

museli sme byt v tmavom, aby sm si nerobili odrazky v okne vrtulnika
No a posledne hodiny na Hawai sme stravili lucenim sa s oceanom. Bolo to krasne. Bolo asi najslnecnejsie pocasie, teplo okolo 30 stupnov...tak sme sa vysantili







auto sme poctivo vylestili pred vratenim do pozicovne


Ano, veniec na zaver nesmie chybat. Mahalo Maui!
No a tu sa zdalo, ze nas pobyt na Maui skonci bez problemov. Auto sme vratili. Viete ako? Len na vratnici bol nejaky chlapik, ktory mi povedal, ze mam nechat kluce v aute a mozeme ist. auto v pritmi len tak kukol...a dovi...no dovi ako dovi...drzia mi na kreditke par dolarov-ako sa hovori, keby nieco...Na letisku sme vsetko zvladli...a uz cakame v odletovej hale, ked tu zrazu sa rozozvuci v eteri moje meno...Pridem ku pultu a ze....aky mam kod na kufor...nuz, moj kufor bol vybraty na podrobe fyzicke skontrolovanie. a ako uz viete...bol som jeden den bez kufra..nastastie dorazil len o den neskor a nijako vazne neohrozil nasu expediciu. Let bol otrasny. Sme sa nic nevyspali...

sorry za chyby, dnes pisem blogy za dva dni..a uz sa mi drieme.

štvrtok 29. mája 2014

Alaska airlines err

Tak....dnes pár sokov. Nemáme ako dostať fotky na blog. CO SA STALO? Neprišla mi batožina. Píšem z mobilu a hotelovej vane. Po prelietanej noci sme prespali celé popoludnie. Už na Hawai vyhlásili moje meno a pýtali sa na číslo kódu do kufra. Bolo mi jasné, ze ho chcú otvoriť. Tomasko mi na poslednú chvíľu supol medzi veci hawaisky cukor. Ten ma, zdá sa, cenu zlata. Resp cenu mojej batožiny. Alaska airlines sa mi ospravedlnila a ze si mám kúpiť čo potrrebujem kým nepríde môj krásny kufor....taký akým priletela aj Bambulka k dedovi Jozefovi. Takže zatiaľ tolkoto. Dúfajme, ze čoskoro bude všetko ako mabyt. A ozik....je tu o 20st menej ako na Maui a poprcha. Z tohto počasia nám ochorela Lady Gaga a koncert nebude. :-(. Ach. Ako náhrada ma začať zajtra slnečné počasie vo Vancouveri.

Aloha. Resp tu už normálne...CAUTE :)

P.S. Tomaskova batožina dorazila normálne. Žiadne kódy , žiadne tajnosti. Len zamka ako bývalá na detských pokladnickach...bez cukru

streda 28. mája 2014

Mystické vítanie slnka na Maui


Dnes bol den, ktory sa mi tazko opisuje. Nemam uz vela casu, tak kaslime na diaktiriku :). Dnesne rano sa zacalo uz velmi skoro. O stvrtej rano miestneho casu sme uz sedeli v aute obleceni ako na turu v Nizkych Tatrach. Ano, stale sme na ostrove Maui v Tichom oceane. Dnes sme sa vsak rozhodli privitat slnko a novy den po hawaisky. Na sopke Haleakea, ktora sa tyci do vysky cez 10 000 ft, co je asi 3000 m n.m. Toto miesto patri medzi najlepsie miesta na pozorovanie hviezd na zemi a zaroven je to jedno z mala miest, kde na Hawai snezi. Slnko dnes vychadzalo okolo siestej, ale na sopku trva cesta hodinu a pol. Traffic bol uz zrana. Zaradili sme sa do kolony. Bolo to vzrusujuce. Videli sme hviezdy, zrazu sme sa ponorili do 
oblakov...zacalo mrholit. Dosiahli sme vysku 2000 m, vsetko krasna cesta. Prudke zakruty, strme zrazy, svetla reflektorov...a a zrazu sa objavil vykricnik. Cerveny, na pristrojovom paneli. FUEL ! DOJAZD 50 mil. Tak...vylet zacina mat dramu. Alebo ak chcete stavu ! Vyjst nejako vyjdeme, ale co potom...? Toto auto nepoznam, neviem kolko sa da prejst na dojazd. Ach...no nic. Zrazu sme na parkovisku vo vyske takmer 3000 m,  vyssie som na aute este nebol. Teplota pri hoteli bola okolo 24 stupnov, tu klesla na 7. Ciapka, bunda...a ide sa von. Neboli sme tu sami. desiatky nedockavcov cakalao na vychod slnka. Pocas celej dovolenky sme sopku videli zahalenu v oblakoch. Dnes bolo vsetko pripravene ako na natacanie 
filmovej reklamy. Toto som necakal. ako odbila siesta hodina, prve slnecne luce sa zacali objavovat na mobilnych telefonoch, zrkadlovkach, kamerach..ale aj len tak..v ociach ludi. Bol to uchvatny pocit. Pod vami oblaky, nad vami oboha a cez mraky prenikajuce luce. Zacali ma oziabat ruky. Toto divadlo trva par minut a nepoadari sa ho zazriet kazdemu. Po hodine stravenej na vrchole sopky, sme sadli do auta. Dojazd 26 mil, najblizsia pumpa asi 5O mil. Vsadili sme vsetko na to, ze ideme z kopca a hadam auto nebude hladne. Po hodine cesty, pocas ktorej v aute vyhravalo reggae z miestnej rozhlasovej stanica, sa dojazd zmenil z 26 na 23 mil, ale to uz sme boli na miestnej SHELLke. No tu sa za benzin najprv zaplati...ja 
som dal 20 USD....a tolko ma stojan pustil.  Bolo rano 8 hodin a mne sa zdalo, ze mam za sebou uz den cely. Tomasko driemal v aute, unasal sa tonmi reggae...sem tam mu tak odkvecla hlava ...poznate to. Sliny mu vsak netiekli z ust na sedadlo auta :-)
miesta vpredu su zjavne vypredane

Vsetko je prirpavene

Parkovisko vo vyske takmer 3000 m n.m.

oh my good ! It´s happening!


nad kraterom sopky Haleakea

ani som nedýchal


Dobre rano Maui, Aloha Hawai

 Ok...je rano, sme zase na hoteli. Tentokrat prisiel utlm aj na mna. Tomasko sa siel kupat a ja spat...uplne som zalomil skoro do obeda. Potom sme sa vybrali na plaze, ktore sme objavili vcera. Hned ako sme tam prisli, prisiel aj niekto iny. Ano..on VELKY TMAVY MRAK ! A ostal stat nad nami...No ok, trosku sme sa ponahanali s vlnami a vydali sa na inu plaz, kde bolo slnecno. Hura. Krasny piesok, povievajuci vietor, vlny...parada. Ale naozaj? Tento piesok bol taky jemny, ze uz slaby vietor ho dvihal a slahal do nosa, usi, oci...Tak sme sa zhodli, ze den zakoncime pri hotelovom bazene.

Big Beach



Kamaole Beach I

Kamaole Beach I

nas hotelovy rezort Aston Lu Maui




No a ked zapadalo slnko, tak sme zapadli aj my do typickej americkej restiky. Takej kde na strope sa toci ventilator, hra Sinatra z jukeboxu, pride servirka s fertuchou a pololzi pred teba pol kila ladu s 1 dcl napoja....Dali sme si vyborny steak..a ja aj zemiakovy salat. Ano, aj v Amerike ho poznaju. Mal konzistenciu ako nasa zemiakova kasa s prichutou zemiakoveho salatu. Tak a nas den sa konci.
a mozeme ist na veceru







Zajtra o polnoci menime teply Hawai za studenu Kanadu. Caka nas vsak este let vrtulnikom ponad niektore hawaiske ostrovy.
Kedze uz nebudeme mat cas sa podelit so zazitkami, vidime sa vo Vancouveri.

Aloha.

utorok 27. mája 2014

Iný pohľad na Maui

Dnešné ráno začalo skôr ako ostatné. Teda pre nás. Už o 7.30 sme museli byť v prístave. Vybrali sme sa na plavbu loďou s tým, že budeme šnorchlovať. Obaja prvý krát v živote. Nastúpili sme sa miestnu zážitkovú loď. Podobne ako vačšina amerických atrakcii, aj táto začína tym, že si vás vyfotia (neskôr vám fotku v koláži s ďalšími ponúknu ako suvenír), hneď ako naštartujú motory začína sa podávať jedlo. Teda banana bread, voda, nápoj. O chvíľu zase. Proste tu sa nedá byť štíhly. Na palube loďe fúkal vietor. Slnko sa úspešne schovávalo za mraky. A v tom to prišlo. Vlny Tichého oceána si s loďou robili čo chceli. Hneď mi prišlo zle. Fuuuu...celé raňajky sa mi len tak krútili v bruchu. Ja by som veru nemohol objaviť Ameriku ako Krištof...však by som nedošiel ďalej ako 20 míl od pobrežial. No nejako sme prišli po hodine plavby 
na skalný utvar Molokini. Sú tu útesy. Spolu s nami tu bolo niekoľko iných lodí. Dostali sme potápačské okuliare, plutvy, šnorchel...a taký modrý valec aby sme sa neutopili. Nejaké vtipné inštrukcie ako sa mám správať...zapamätal som si len 1st rule is RELAX, 2nd rule is HAVE A FUN and 3rd rule is RELAX. Takže asi tak. Aha..dali nám aj neoprenový pulover a šup do vody. No boháača...ryby sa len tak mihali podo mnou. Pod hladinou desiatky trepotajúcich nôh. Zväčša hrubších od naších. Tak je to pekné ten podmorský svet. Našťastie nezopakovala sa príhoda z filmu Čeluste II...a vklude sme po hodine vo vode vyšli na breh. Zapotácal som sa ako keď kozmonaut príde na zem. Nechápal som.

Ráno v prístave

check in hotový, relax

začína sa plavba roka

Molokini, nie sme tu sami




viac šnorchlistov ako rýb asi :))
 Ledva som si sadol...už hukotali taniere a príbory...Obeeeed. Hneď do radu na kurací steak, žemlu, paradajku, nejaký červený drink. Ledva som dožuval už na mňa žmurkalo cookies. Boháča, už ma tak brucho bolelo s tých vĺn...a to sme zamierili ku druhému ostrovu Lanai...cestou sme stretli kolóniu delfínov. To bolo milé. Normálne ako v Lonely Planet filmoch. Nastal ruch na palube...OH MY GOOOD ! Američania vedia emócie ozaj dávať najavo. Po asi ďalšej hodine na oceáne, sme pristali na ostrove Lanai, kde sme sa opať ponárali. Nenápadko som si zobral kurací steak...len tak...samý do úst. Len som dojedol, už som počul z podpalubia DRINKS !!! Tentokraát alkoholický. No a cestou spať sme ostali stáť. Reku..došla nafta...ale nie...čakali sme sa mieste kde vraj bývaju korytnačky. No...také naťahovanie
času...pomysleli sme si..ale v tom...ups...z hladiny vytŕčala hlava tety korytnačky. Bola úplne zvedavá. Asi ako my. Pár krát sa nadýchla nad hladinu a odplávala za manželom korytnačiakom. No a my sme boli zrazu v prístave po 7 hodinách na oceáne. Dlho som nemal takto poprekrúcaný žalúdok.

aha, delfín

Lanai



pohorie Western Maui Mountains
 Keďže slnko zrazu začalo blikať, išli sme na pláž. Je ich tu kopec, takže stačí si vybrať. Tomáško vybral Big Beach a Little Beach. Obe boli krásne..také exotické a hlavne žiadna tlačenka. Také nekomerčné. Pre
mňa to bol vrchol dňa. Z oceána prichádzali obrovské vlny...waaw..som sa vyšantil. Tomáška na 10 sekúnd po jednej vlne nebolo...zabudol si stlačiť nos a voda sa mu s  pieskom dostala aj pod plavky a hlbšie. No. No a večer sme si ešte boli zabehať. Bol úžasný západ slnka. Vlastne prvý, ktorý sme videli. Ostatné dni buď pršalo, alebo sme boli na večeri :).

Big Beach


Podvečer v Kihei





Zajtra berieme zimné bundy. Čo to znamená? To sa dozviete zase zajtra.

Pekný večer z Maui.