Whistler, smer Skaliste hory (Rockies)

A prehupli sme sa do posledneho tyzdna za oceanom. Z Vancouveru vychadzame uz rano o siedmej, cez Lions Gate Bridge smerujeme dalej smer Whistler. Cesta ide popri pobrezi, lemuje uzasne fjordy, podobne tym ake pozname z Norska. Po asi 150 km kilometroch prichadzame do ranneho Whistleru, kde sa v roku 2010 konali zimne olympijske hry. Whistler je posledne roky oznacovany ako top lyziarske stredisko. Najvacsie asi nie je, ale ked sa spoji dokopy klima, snehove podmienky, genius loci, moznosti zabavy a podobne. Na okolitych kopcoch sa este drzal sneh.

Vitajte vo Whistleri

Whistler, Olympic Plaza

udolna stanica lanoviek

:-)

z prveho useku lanovky sa vynarali taketo vyhlady

Ciel cesty okrem centra mestecka bola unikatna lanovka PEAK 2 PEAK, ktora spaja dva protilahle kopec. Lanovka je zaujimava tym, ze jej trasa je dlha 4,4 km, v najvyssom mieste ste az neuveritelnych 436 m nad zemou a v neposlednom rade je zaujimava hodinova kapacita lanovky: 4100 os/hod. Ku lanovke sme sa vyviezli takou starsou asi 6-miestnou kabinkou, ktora bola veelmi, ale nekonecne velmi dlha. Hore vo vyske asi 1800 m n.m. uz bol sneh. Nastupili sme do lanovky. Lanovky su cervene ale niektore su strieborne. Tie strieborne maju presklenne dno a mozete sa z lanovky pozerat na rieku v udoli. Lanovka konci na kopci, kde sa zacinaju dalsie lanovky smerom na ladovec Blackcomb. Tu sme si dali caj a vratili sa tou istou cestou nazad.

vo vyske asi 1860 m nad Whistlerom

stanica lanovky PEAK 2 PEAK

je krasna

kym som ja fotil, Tomasko si hned nasiel novu atrakciu

tesne nad miestom, kde lanovka je v najvyssom bode nad zemou

pohlad cez presklenne dno lanovky

pri druhej stanici lanovky PEAK 2 PEAK

tu mozno v dialke vidite lanovku medzi kopcami

Whistler, Olympic Plaza

Poludni sme sa presuvali po cestach dalej na vychod, smerom ku Clearwater. Miestami sme aj desitaky kilometrov nestretli ziadne auto. Len lesy, kde tu nejaky indiansky stan, ci osamoteny dreveny dom. Po asi 500 km sme boli hladni, vycerpani...no nikde nic, az zrazu sa objavil PUB...no vyzeral skor strasidelne, ale hlad bol strasidelnejsi. Tak sme tu zakotvili a napokon to bola mila typicka americka krcma...resp taka osamotena restika. Po nej nas cakalo este takmer 150 km do nasho hotela. Je celkom pekny, na brehu jazera a mame dve izby. Kuchynku, z ktorej prave pisem a spalnu. Zajtra rano vsak uplne skoro vstavame zase. Ach jo..kedy to dospime.

z Whistleru pokracujeme dalej do vnutrozemia

nasa KIA Forte

krajina vo vnutrozemi bola akoby niekde v Mexiku...a pritom sme v Kanade!

aj sto kilometrov nebolo nic...takze takyto PUB je uplna zachrana!

chrum chrum

tu sa mi zdalo,l ze sme na nizine, ale zrazu ze 1230 m n.m.!

nas prechodny domov v Clearwater

a takto vam pisem blog v Clearwater pri jazere :)

tak toto je typicke americke ubytko, to sme chceli zazit

A pozor! Zajtra sa opat posuvame v case. Uz len 8 hodin :).

Stanley park vo Vancouveri

 Ahojte z Vancouveru.

Po sobotnej zurke v Numbers (miestny klub) sme dost dlho dospavali. Bol obed ked sme sa prebudili. Po neskorych ranajkach sme si zasli pozicat biky a hura do Stanley parku. Nas hotel je uplne super situovany, lebo vsetko, co potrebujeme je na skok. Taky bike rental len 3 minuty a samotny park asi dalsich 5 minut bikom. V Amerike ako aj Kanade sa nosia biky so sedankami s pruzinou...ako kedysi jazdili nase mamy na Libertach ci Eskach. Bola nedela a krasny letny den s teplotou 66 st F, co je asi 19 stupnov, ale na slnku bolo teplejsie. Park je na zapadnom vybezku mesta priamo pri Tichom oceane.

okraj Stanley parku vo Vancouveri

The Second Beach, Stanley park

Ano, bike v meste milujem !

je nedela, plaz len tak zije

Third beach, Stanley park - damy su inak z Ceska

 Platia tu pravdila ako napokon vsade. Zial jedno zasadne sme si vsimli az neskor. Okolo celeho parku vedie nadherna cesta. Je vsak JEDNOSMERNA. Ma len 9 km, ale je tam dokonca obmedzenie rychlosti pre biky na 15 km/hod. My sme zacali na opacnom konci a tak sme museli tzv. SEA WALL opustit a ist priamo cez park. Cesty tu boli ako u nas na Zeleznej studnicke a casto sme koncili vedla bikov.

do certa aj s jednosmerkami !!!

Lions Gate Bridge veduci do North Vancouver

jazierko s leknami v Stanley Parku

 Napokon sme sa prepracovali cestickami opat na zaciatok Sea wallu a absolvovali sme ho cely. Toto su vyhlady.

Downtown zo Stanley Parku

je tu uzasne, relaxujem v Stanley Parku

Lions Gate Bridge, vstupna brana do vancouveru z Ticheho oceanu

 Tento most napadne pripomina most v San Franciscu, ale je o dost mensi.

Sea wall okolo Stanley Parku (jednosmerna cesta-druha cast je pre chodcov)

Na konci dna sme isli do AVISu pre auto, ktorym zajtra dalej pokracujeme do Whistleru, svetoveho strediska, kde sa konali zimne olympijske hry v roku 2010. Opat mile prekvapenie. Namiesto maleho Chevroletu sme dostali krasnu novu KIA Forte, co je obdoba nasej KIA Ceed, len je to sedan. Ma najazdenych len 2000 km, takze ako nove. Uplne sa tesim na jazdenie. Ja na jazdenie a Tomasko na hudbu, kedze toto auto ma USB vstup a bude moct robit pocas jazdy diskoteku.

Priatelia,  zajtra rano zacina asi najnarocnejsia cast nasho vyletu. Skaliste hory. Caka nas cez 2000 km ciest, caka nas Andrej v Banffe, caka nas Lake Louise a ine. Myslite na nas!

Pekny vecer zo slnkom zaliateho Vancouveru.