Teide - strecha Kanarskych ostrovov

Ostrov plny kontrastov. To je Tenerife. Dnes sme to zazili naplno. Skoro rano stupame z pobrezia, kde visia tazke mraky. Uz v dedinke Vilaflor (1400 m) je krasne slnecne pocasie. Mraky pod nami, vrchol vyletu pred nami. Autom stupame cez borovicove lesy az do vysky asi 2000 m, kde sa pred nami rozprestrie obraz pustnej krajiny Las Canadas.

 Sopka Teide 3718 m sa objavila pred nami v plnej krase. Viac ako 200 r spiaci vulkan a jeho okolie nam ukazali doteraz nepoznanu tvar prirody. Mama sa prvy krat v zivote dostala do vysky 3500 m, prvy krat velka lanovka pre 40ludi...

Cesta rychlo klesala dole a zrazu dalsie prekvapenie pre mamu, ktora oblaky videla len z lietadla a my sme teraz vysoko nad nimi.

Opat sa opakuje situacia z predch dna a vchadzame na severozapad ostrova do mesta Puerto de la Cruz. Burlivy ocean, bujne parky a zahrady, budovy v starom kolonialnom style,desiatky kaviarniciek a restauracii a...a samozrejme mega velky park plny zvierat Loro parque. Tu nas cakala nielen velka tropicka zahrada ale aj show delfinov a mrozov, velke akviarium so zralokmi. Musim ale dopisat, ze sa to oplati zazit. Nebola to len bezna zoo ale zazitok. Mama si tu nasla kamaratov hned. Dva tucniaky, mroz Oliver a mrozica Marta su uz isto aj na jej fb medzi priatelmi. Podvecer sme este stravili v uliciach tohto krasneho aj ked casto zamraceneho mesta.

Posledny den mame zamracene a len pospavame a popijame pri bazene a zda sa nam, ze sme tu asi mesiac. 

Tenerife - vychodne pobrezie a koniec sveta

Nabiti

 zazitkami z predchadzajuceho dna sa vydavame za slnecnymi lucmi vychodneho pobrezia ostrova. Teplota je ako kazdy den opat pripominajuca jar, 21 st. Rychlou dialnicou prichadzame do maleho mestecka Candelaria znameho svojou bazilikou.

Okolo poludnia prichadzame do hlavneho mesta ostroca Santa Cruz de Tenerife, ktoremu dominuje budova divadla a opery. Pripominala nam tu zo Sydney. Zdrzali sme sa tu len dve hodiny. Nechcelo sa nam ist do ruchu mestskych ulic. 

Pokracujeme dalej na sever na najkrajsiu plaz ostrova Playa de las Teresitas. Piesok tu bol dovezeny zo Sahary ako aj palmy boli umelo vysadene. A aby piesok nesplachla prva vlna do Atlantiku, bola tu vybudovana obrovska hradza vybiehajuca daleko do mora. Konecne nastalo aj kupanie v chladnych vlnach Atlantiku. Piesok bol ozaj super. Cela plaz priam volala po kupani sa...

 Dnesny vylet sa zacinal dramatizovat. Okolitou sceneriou. Od plaze sme zacali prudkymi serpentinami stupat do narodneho parku pohoria Anaga. Toto pohorie s asi 1000 m vysokymi kopcami tvori prirodnu barieru chraniacu slnecny juh od zamraceneho severu.

 Ako sme presli asi 300 m tunelom ostali sme ozaj v soku. Pred tunelom slnecne letne pocasie, za nim sme sa chvilami ocitali v oblakoch a naskytali sa nam pohlady na dramaticke rozbujnene vlny Atlantiku, skalne utesy a bizarne tvary kopcov. Dole pri mori sme dobru chvilu obdivovali v dedinke Benijo toto prirodne divadlo. 

 Opat sme stretli nasich novych znamych z Trnavy :-) a pobrali sa opat do slnecnej casti ostrova. Cestou sme na nahornej plosine La Perla videli ciel nasho dalsieho vyletu, sopku Teide.

Tenerife - zapadne pobrezie

Konecne prisiel den, kedy sme povedali slneniu a nicnerobeniu pa pa, pozicali si auto a vydali sa za zaujimavostami ostrova. Ostrov je sopecneho povodu, z coho vyplyva jeho hornaty charakter. Zapadne pobrezie je zname strmymi utesmi Los Gigantes.

Los Gigantes v pozadi

Ked sme prisli dole do pristavu, zlakala nas 3 hod plavba lodou s pozorovanim delfinov a velryb. Tak delfinov bolo ozaj vela, ale nebolo to ako v delfinariu samozrejme. A dokonca sme videli parkrat velrybu bielu ako si odfukovala... a konecne Slovaaaci, z Trnavy. Zvysok dna sa nam stale krizili cesty.

Los Gigantes

 Nase cesty dalej viedli do kanonu Masca.

V Masce

Cesta stupala hore a pocasie sa kazilo

 Cez kopec sa nahle pocasie zhorsilo. Sadla hmla, dazd, viditelnost tak do 100 m... teplota konecne klesla na 19 st ...:-). Pre padajuce skaly bola uzatvorena cesta k najzapadnejsiemu vybezku Punta del Teno, kde je aj majak. Prisli sme neskoro popoludni do mestecka Garachico.

Zaujimave prirodne jazierka s morskou teplou vodou

Ked sme sa vracali, hned cez kopec sa vsetko dostalo do starych kolaji a vyjasnilo sa. Hned sa ukazala aj sopka Teide, kam pojdeme vo stvrtok.

Teide

Zoznamujeme sa s Kanarami

Po umornom lete v malom lietadle, resp v lietadle, kde boli miesta azda pre chudych Cinanov, sme kratko po 7.30 rano miestneho casu pristali na ostrove Tenerife. Je tu o hodinu menej a v tomto case slnko len vychadzalo. Z lietadla sme videli sopku Teide, ktora je so svojimi 3885 m najvyssou horou Spanielska.

Teide, pohlad par minut pred pristavanim na ostrove

Vyhlad z izboveho balkonu na rezort Alexandra Troya

Nas hotel

Opat vyhlad z balkona

 Ked som sa nasytil lehatka v hotelovom komplexe, vysiel som ku oceanu, Oceano Atlantico :-), co je 100 m od hotela. Zarazila ma teplota. Popoludni tu teplomer ukazoval 23 stupnov. Ale zdalo sa mi, ze je aj 30. Je tu ozaj prijemna klima asi ako u nas byva na konci leta.

Hlavna promenada Costa Adeje

Takze zatial ma stihlo prudko opalit. Druhy den len lezim v chladku a popijam mojito. Ocean je ozaj chladny a ani plaz nebola extra lakava. Ale to mozno len farbou piesku. Taky popolavy piesok. Kazdopadne dovolenka zacne az poznavanim ostrova od utorka, kedy mame pozicane auto.
Zatial len lazo plazi pri dnes 25 stupnovych teplotach.

Krížom na Kanárske ostrovy

Keď som si pred časom pozrel fotografie a videa z ostrova Tenerife, bol som napoly rozhodnutý, že sem raz pôjdem. Čím ďalej som tento ostrov v Atlantickom oceáne sledoval, tým viac mi pripomínal havajský ostrov Maui. Sopka, krásna príroda, pláže, malé mestečká, cestovanie, objavovanie. Ostrovy večnej jari sú teda mojím ďalším cieľom. Tentokrát idem s Ružou, mojou mamou. V pláne mám toho veľa, ale nemôžem to hneď publikovať, aby sa mama nezľakla. Proste, ideme sa kúpať a slniť. No a popri tom by som chcel spoznať pláže ostrova, sopku Teide, hlavné mesto Santa Cruz de Tenerife, vedľajší ostrov La Gomera, obrovský aquapark a vrátiť sa oddýchnutý a plný zážitkov.
Odlietame v noci na sobotu. Už ráno o siedmej by sme mali byť pred hotelom. Tu bude také hluché obdobie, keďže na izbu sa budeme môcť ubytovať asi až poobede. Ale má byť slnečno, príjemných 27 stupňov, tak si asi pôjdeme obzrieť okolie.

ostrov Tenerife, v pozadí sopka Teide

Lake Louise a Moraine, Good Bye Rockies

Ani sme sa nenazdali a mame tu stvrtok. Ale co predchadzalo dnesnemu ranu? Vcera neskoro vecer sme sa rozodli, ze sa este skocime najest. Miestna restauracia s vysokohorskou prirazkou uz bola zatvorena, tak jedina moznost bol PUB. Den predtym sme zistili, ze aj tu sa da najest. Vonku prsalo, tak sme pomedzi kvapky, resp uz taky dazd so snehom prebehli do pubu. Objednal som si kuraci hamburger a Tomasko syrove calzone (prekladana pizza). Teta casnicka kyvla milo hlavou ale dodala, ze si musime hamburger sami urobit. Ukazala nam, kde je grill, kde je salat, fazulkova omacka, vysvetlila, ze co a ako..., polozila kus masa a dovi...cena? 16 kanadskych dolarov. Este ze Tomasko rozumie sporakom a panviciam. Ja by som ostal len pri pive a chipsoch.  Btw kanadske pivo...? Grrr. Tu by zabodovalo hocijake slovenske pivo. Otras. Ale vyskusal som. 

vysledok vcerajsieho kuchtenia v pube

Rano bolo poriadne chladno. Po uprsanej noci sa zacalo miestami vyjasnovat.Po check oute na hoteli sme sa vydali opat cez Icefields parkway smer Lake Louise. Vo vyssich polohach tu snezilo. Sneh bol aj na stromoch. Teplota klesla na necele tri stupne nad nulou. Zrazu sme zazreli pri krajnici opat medveda. Zastavili sme, vytiahli fotak a vysli z auta. Brumko si nas nevsimal. Nieco zbieral. V tom okolo pribrzdil nejaky mikrobus. Stiahlo sa okienko a nejaky jeaponec na mna zmurka: "What is happening?". Davam si na usta prst a posepky odpovedam: "Bear". Zacal som si priblizovat brumka fotakom, ked v tom sa podknem o asi 10 japoncikov so zrkadlovkami, co hned povyskakovali a zacali cvak cvak cvak...No proste uplne mi ho vystrasili. Macko sa zlakol a rozbehol sa do lesa. Ach...taky bol zlaty. Brum brum.

dnesne rano v Crossing River

v najvyssom bode Icefields parkway to vyzeralo takto

A tu je uz ciel nasej dnesnej cesty. Jazero Lake Louise 1600 m n.m.. Komercna zalezitost. Krasny Fairmont hotel, nieco ako nas Kempinski na Strbskom plese. Toto je vlastne kanadske Strbske pleso. Opat kopec kopec Japonocov. Vraj tu robia polovicu trzby, podla Andreja. Dali sme si tu aspon caj a poprechadzali sa okolo plesa. Bola tu skor taka zimna atmosfera. Bolo chladno, poletoval sneh.

na brehu Lake Louise

Fairmont hotel Lake Louise

Fairmont hotel Lake Louise

Dalej sme autom pokracovali vyssie ku Moraine Lake 1884 m n.m. Toto je povazovane za najkrajsie v tychto horach. Na fotkach to mozno nebude vyzerat, kedze pohladnicove zabery sa tu robia asi na jesen. Je to vsak miesto, kde sa chodia fotit mladomanzelia, robia sa tu oblubene propagacne zabery Kanady.

a takyto chipmunkovia tu behali po chodniku okolo nas

Bye bye Rockies. Zamavali sme z auta a pokracovali transkanadskou dialnicou cez Glacier National Park. Nasa hodinova zastavka bola pri vodopadoch Wapta falls. Od auta sme museli prejst na miestne pomery neuveritelnych 2,5 km pesi cez husty les plny zveri :). Vid foto. Vodopady vsak boli mohutne. Ich silu uvidite viac na videach, ktore sme tu robili. Ako sme sa vratili do auta, strhla sa izolovana burka. Prsalo a prsalo...

Wapta Falls

kuk kuk

Pokracovali sme dalej. Aby som nezaspal, Tomasko vytiahol knizku a cital poviedku za poviedkou. Zaujimave, ze skoro kazda sa tocila okolo nadrzanych studentiek ci vydatych zien. A tak sme dorazili az ku milemu motelu v Salmon Arm. Co je este asi 500 km vychodne od Vancouveru. Je tu krasne...

Sme tu ako doma

No a v Salmon Arm sme dopisali nas spolocny posledny blog. Zajtra uz prideme do Vancouveru, dame posledne BYE BYE tomuto krasnemu mestu a v sobotu skoro rano odlietame cez Toronto do Viedne, kde prideme asi v nedelu o 8.00 nasho, stredoeuropskeho casu.

Pekny den z Kanady.