Dnesne ranajky zacali den az okolo desiatej. Ranajky co vidite na obrazku su pre jedneho! Dali sme ich napoli s Tomaskom. Stacilo uplne. Dali sme si volnejsi den. A cakali sme na Andreja, ktory tu nedaleko pracuje. Mali sme dohodnute stretko na 11.30. Andreja poznam este z cias, ked som zacinal fotit. Nevideli sme sa asi 10 rokov asi. A nenapadlo ma, ze sa uvidime prave tu. Je to "zalesak". Hory su pre neho vsetkym. Prisiel aj so Zuzkou, stretli sme sa na "nasej pumpe" pri moteli. Hned nam zacal rozpravat, kde sa mame vydat do lesa kamsi tamsi, kde on v noci aj sam stanuje. Vysvetloval nam, ze medvede su v pohode. Netreba sa len zlaknut a utekat. Su neskodne. Oni sa predsa boja ludi. Ako dokoncil rozpravanie, opytal sa nas, ci mame sprej. ...(ty bola spravna bodka). No ale dal tam fajn tipy na vylety. Ten prvy sme sli hned podniknut. 2 km prechadzka lesom ku ladovcovej rieke.
 |
| Dnesne rano bolo opat krasne |
 |
| toto su ranajky pre JEDNEHO Americana (aj s tymi palacinkami v pozadi) |
 |
| odbocka ku Mistaya River |
Les bol celkom husty. Mozno po 500 m sme priamo pred nami zbadali medveda. Tomasko sa hned otocil...musel som ho zastavit. KLUD. Nesmieme zacat utekat. Zacal tlieskat! A to sme si predtym spievali "Cerveny kachel biela pec"....Medved nas spozoroval. Bol velky a cierny. Postavil sa na zadne. Kurnik. Tu uz aj mne dosla trepezlivost, ze nebudeme utekat. Bokom sme zacali ustupovat. Medved, ked videl, ze sme Slovaci, pobral sa prec do lesa. Samozrejme, ked adrenalin pominul, sme sa spamatali, ze fotak ostak zatvoreny. Verte, ze v tejto chvili som na fotky ani nepomyslel. Dohodli sme sa, ze tu nas vylet skoncime a vratime sa ku autu.
 |
| husty les plny seliem |
Pokracovali sme dalej. Bol tu zaujimavy kanyon, kde zurcala riadna riava. Bolo to krasne, na fotke to mozno az tak neukaze. Mozno na vacsom zabere. Bola to len asi 300 m zachadzka...vsetko na americky styl. Parking, chodnik s niekolkymi upozorneniami, ze sa mozete zosmyknut, spadnut..a napokon, ze ste tu na vlastne nebezpecie. Pokracovali sme dalej na najvyssi bod Icefields Parkway, odkial je chodnik na vyhliadku na jazero Peyto Lake.
 |
| Mistaya Canyon |
 |
| Mistaya Canon |
 |
| Mistaya River |
 |
| Mistaya Canyon |
 |
| Icefields Parkway |
Nuz, tu uz bola krajina o niecom inom. V lese stale kopec snehu a len vyslapany uzky chodnicek v lese. Nohy sa nam prebarali do snehu. Boli sme uz mokri. Zrazu sa pred nami vynorilo tyrkysove jazero Peyto Lake. Je uzasne. Sice sa blizila nejaka oblacnost, sme tam kvaplo, a aj napriek tomu, ze stity boli zahalene do vysokych oblakov, atmosfera tu bola uzasna. Boli sme tu chvilu uplne sami. Teda s malymi veverickami, chipmankami. Boli zlate. Bolo to uzasne.
 |
| najvyssi bod Icefields Parkway, 2067 m n.m. |
 |
| snehu bolo naozaj po kolena |
 |
| Peyto Lake |
 |
| junovy snehulko |
Neskor sme sa pobrali uz spat. Oblaky sadali stale nizsie a nizsie. Stierace na aute som musel pouzivat stale viac a viac. Zrazu prestalo prsat a vynorilo sa jazero. Zastavil som, ze idem fotit. Nejaky japonec stal vonku a stale sa ohanal, lapal po niecom..."Boze, aky trapko, pomyslel som si". Ked som vystupil z auta, pochopil som..vrhla sa na mna armada komarov. Vzdal som to. Hned som sa vratil do auta :))
 |
| invazia |
 |
| Icefields Parkway |
Tak a vecer sme este saunovali. Co bolo ozaj uzasne, nakolko sa vonku riadne rozprsalo a teoplota klesla pod 10 stupnov. Zajtra nas caka najfotogenickejsie jazero na svete. Vraj. Uvidime.
Dobru noc zo Saskatchewan River
Mam jednu faktisku. Ako by asi vyzerali ranajky pre jedneho kanadana. Ked to zoberiem z kontinentalneho hladiska tak je to jedno, ved american ako american.
OdpovedaťOdstrániťhmm...to neni ako stretnut medveda v ZOO
OdpovedaťOdstrániťto jazero vyzera este lepsie ako to z filmu Poklad na striebornom jazere :D